
Ako zlepšiť dostupnosť zdravotnej a sociálnej starostlivosti pre ľudí so skúsenosťou s bezdomovectvom?
Keď sa povie slovné spojenie “človek bez domova”, väčšina z nás si predstaví niekoho, kto sedí na lavičke alebo prespáva na ulici. Avšak do tejto skupiny patrí oveľa viac ľudí, ktorí žijú v rôznych, často neistých podmienkach bývania. Podľa európskej typológie ETHOS patria medzi ľudí bez domova nielen tí, ktorých stretávame na ulici, ale aj tí, ktorí žijú v nocľahárňach, krízových centrách, u známych, ktorým hrozí deložovanie, alebo bývajú v neoficiálnych osídleniach a nevyhovujúcich podmienkach.
V Nadácii DEDO spoločne so Všetci pre rodinu, n.o. a Dorka Bags, n.o. denne pracujeme s ľuďmi v rôznych formách bezdomovectva. Vieme, že zdravotné problémy sú jednou z najťažších prekážok, ktoré im bránia pri zlepšení životnej situácie.
Pre lepšie pochopenie toho, čo ľudia so skúsenosťou s bezdomovectvom naozaj potrebujú a následné prispôsobenie služieb zdravotnej a sociálnej starostlivosti, sme začali mapovanie potrieb v Košiciach a Prešove. Dotazník sme pripravili v spolupráci s partnerskou organizáciou Metropolitan Research Institute (MRI). Oslovili sme rôzne zariadenia v oboch mestách, aby mapovanie potrieb mohlo začať.
Cieľom dotazníka je získať čo najpresnejší obraz o tom:
- s akými zdravotnými problémami sa ľudia bez domova stretávajú najčastejšie,
- či a ako majú prístup k zdravotnej starostlivosti,
- čo im v tomto systéme najviac chýba – od financií až po dôveru,
- aké sú ich skúsenosti a potreby v oblasti sociálnej starostlivosti.
Naším cieľom nie je len zaznamenať stav, ale porozumieť príbehom a potrebám, ktoré za jednotlivými odpoveďami stoja.
Prečo práve zdravie?
Pre mnohých ľudí bez domova je zdravie základný kameň, bez ktorého sa nepohnú ďalej. Neliečené chronické ochorenia, psychické ťažkosti, závislosti, ale aj zanedbané úrazy či bolesti znižujú kvalitu života a schopnosť riešiť ďalšie životné oblasti – zamestnanie, vzťahy. Mnoho ľudí v zraniteľnej situácii však nevyhľadá pomoc včas, či už zo strachu, nedôvere alebo kvôli zlým skúsenostiam so zdravotníckym systémom.
Mapovanie zdravotných potrieb je len začiatok. Veríme, že každému človeku – bez ohľadu na to, kde práve žije – by mala byť dostupná dôstojná a citlivá zdravotná starostlivosť. Aby sme to mohli zabezpečiť, musíme najprv pochopiť, čo ľudia bez domova skutočne potrebujú. A práve preto sa pýtame. Počúvame. A následne konáme.